Niekedy rozmýšľam nad tým ako my ľudia radi poučujeme iných. “Ty si spravil toto a ty zas tamto…” Asi nám spôsobuje akýsi druh radosti keď môžeme toho druhého zadupať pod zem a preto asi tak radi poukazujeme ľuďom na ich chybí. Ale spomeňme čo hovoril Ježíš ohľadom toho… Spomínate? Brvno a smietka? Radi sa pipleme v cudzích drobnostiach a čo mame my mame brvno tak to nám nevadí. Aj keď to brvno nemáme či mame pravo súdiť? Či mame pravo povedať niekomu: “Hej! Ty si urobil toto!” Áno, je prijemne niekoho upozorniť takým spôsobom. Jasne veď to že ho ponížime, my sa vyvyšujeme. Ale zamyslite sa… Kto je bez hriechu? Kto nezlyhal? Vždy si môžeme toto ospravedlniť: ”ale však ja som nikdy nespravil také čosi ako on!” A ja sa opýtam, či Boh rozlišuje veľké a malé hriechy? Či svojimi zásluhami ja potrebujem menej milosti ako ten koho poučujem a nad koho sa vystatujem že som nikdy taký nebol? Pred Bohom každý hriech je rovnaký… či som oklamal niekoho alebo zabil. A tak ja, ten čo poctivo žil, som na jednej lodi s tým čo kradol, alebo robil iné zle veci. Potrebujem rovnako toľko milosti ako on, a to všetku milosť čo dáva nám Ježíš. A tak ja čo som presne taký istý ako ten druhy, budem ho súdiť a poučovať? Či nehovorí Ježíš nám: “akým sudom súdite takým aj budete súdení”? Však chcem hneď stopnúť tých čo by hneď chceli zobrať verš o brvne a smietke a oháňať sa im ako palicou. Skúste sa zamyslieť či naozaj ten človek čo vám povie veci do vášho života, robí to kvôli tomu aby váš zadupal pod čiernu zem? Veď jedna vec je poučovať a iná upozorniť. Upozornenie sa nedeje nahlas a na očiach iných. Upozornenie šepká sa potajomky. A nemá za ciel ponížiť druhého ale pomôcť mu ku rastu. Upozornenie prichádza spolu s povzbudením. Upozorňuje sa s láskou. Tak isto neponáhľajte sa ohradiť voči tým čo vyučujú a v živote ktorých občas vidíte zlyhania. Veď nikto nie je perfektný. Zlyhal každý. Dokonca aj Peter alebo Pavol. Nikdy neviete čí ten kto káže, čí nekáže predovšetkým pre seba… Či sa sám neučí z tých slov čo vyslovuje. Veď nie každé slovo čo vychádza z našich úst vychádza z nasej múdrosti. Pôsobí v nás Duch Svätý. A tak to slovo čo vyslovil niekto slúži aj iným ale predovšetkým aj jemu samému na poučenie.
štvrtok 3. januára 2008
Poučovanie vs. vyučovanie.
Zverejnil Max o 23:26 1 komentárov
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)